V tento deň (v nedeľu) sme sa vybrali autobusom do Podlužian na bohoslužby, kde sme mali vystúpiť s programom piesní. Poobede sme sa mali na ceste naspäť zastaviť v cirk. zbore v Háji a rovnakým programom poslúžiť tamojšiemu zhromaždeniu. To sme ešte netušili, aké prekvapenie na nás čaká. Cesta do Podlužian trvala pribl. hodinu a pol. Vonku jesenne zelená tráva posypaná kde tu ešte neodfúknutým napadaným lístím. Po snehu ani stopy. Na bohoslužbách sme poslúžili tromi blokmi piesní. Myslím, že sme domácich potešili. Že vraj spievali s nami skoro každú pieseň, čo som si v zápale hrania a spievania nestačil všimnúť.

Veľké prekvapenie nás čakalo po skončení služieb Božích. Vonku za ten čas napadlo asi 5 centimetrov snehu a stále husto snežilo. Na fare nás privítal dobrý teplý obed. Deťúrence sa nevedeli nabažiť stále sa zväčšujúcej snehovej vrstvy. Dospelákom sa už začali preháňať myšlienky na cestu späť. Veru aj bolo prečo. V dopravných správach postupne začali hlásiť, že sú kvôli snehovej nádielke neprejazdné ďalšie a ďalšie cesty, po ktorých sme sa mohli vrátiť domov. Preto padlo rozhodnutie odísť domov skôr. Ujo šofér išiel opatrne na ledva odhrnutých cestách. V autobuse sa dozvedáme správu, že na Vyšehradnom je skrížená cisterna, tak to otáčame na Trenčín s nádejou, že keď sa dostaneme na diaľnicu, pôjde sa nám lepšie. Asi 5 kilometrov za Bánovcami sa zaraďujeme do pomaly postupujúcej kolóny. Zrazu pred nami stojí policajné auto a policajt nám dáva znamenie, že cesta je ďalej neprejazdná a máme sa otočiť späť. Čo nám iné zostávalo. Ujo šofér sa majstrovsky otočil na úzkej ceste. Veru, nebolo mi všetko jedno. Nakoniec sme zvolili inú, trochu obchádzkovú trasu a s Božou pomocou sme sa dostali na Turiec. Samozrejme sme prepásli termín vystúpenia v Háji, lebo cesta späť nám trvala dobré štyri a pol hodiny. Tamojší dobrí ľudia sa na nás tešili, aj nám dobré obložené chlebíky nachystali. Aby to nevyšlo navnivoč, po ceste sme ešte odbočili ku Háju a chlebíky nám napochytro naložili do autobusu. Deťúrence si iba teraz všimli, že sú hladné - doteraz boli zaujaté všakovakým autobusovým spoločenským životom - a do chlebíkov sa pustili s veľkou chuťou.

Vďaka Bohu sme nakoniec bezpečne docestovali domov. V pamäti nám určite zostane podlužanské vystúpenie a akčná cesta počas snehovej kalamity domov.

m.l.